Naše vĺčatské skúšky sa konali 30. novembra 2010. Bola tam veľká sranda. Opísali sme Vám ich. Tak si to prečítajte. Je to veľmi zaujímavé.

Išli sme od klubovne pola bunkra. Cestou sme skočili aj do mlák. Keď sme tam prišli, tak si Kika sadla na bunker a on sa prepadol . Všetci sme sa smiali.

V novembri minulého roku, konkrétne 14. až 17. novembra náš oddiel Jastrab vyrazil na trojdňové dobývanie vrchu Choč. Ubytovanie sme mali vybavené v dedine pod Chočom menom Valaská Dubová. Po takmer bezproblémovej ceste vlakom do Ružomberka, nastal vážny problém. Jedna z účastníčok výpravy si zo sebou, či uveríte alebo nie, zobrala psa. Psík bol maličký, skoro ako mačka, ale počas tejto výpravy utŕžil toľko rán, že sme rozmýšľali, či by sme ho nemali premenovať na „Sedem rán“ . Tak sa volal pes, ktorého vodili na výpravy chlapci vo Foglarových knižkách. Lenže, keďže dnes je moderná doba, aj pes utŕžil rany dnešnej doby, takže by sa mal vlastne volať „Sedem rán psychických“. Zažíval predovšetkým neprijatie, odmietanie, väzenie a útlak, atď. Našej milej Johanke z Arcu (to je akože majiteľka psa) sa to v žiadnom prípade nepáči, že sa pes stal hlavným bodom výpravy...nuž ale...

Bol pekný decembrový deň.Išli sme do klubovne.Tam nám zadali úlohu - vylúštiť morzeovku za pomoci väčších skautov. Išli sme po trojiciach do domu a po ceste sme lúštili heslo, ktoré sme museli pred dverami zakričať a dokonca zaspievať. Vo vnútri sme sa hrali a čakali na ďalšie posádky. Potom sme zjedli vianočnú kapustnicu a povymieňali sme si vzájomne darčeky.

Keď bola Popelka malá, bola zaľúbená do knižiek od Jaroslava Foglara. Založila aj s Medulienkou skupinu dievčat od Bobrej rieky. Zvolili si svoje náčelníčky, plnili rôzne bobríky a náčelníčky im za ich splnenie dali odznaky z moduritu.

Keď bola Popelka už väčšia - vlastne dospelá, skontaktovala sa so skautami, ktorých objavila neviem kde... Začala sa stretávať so skautami a chcela u nás založiť skauting.